Video: Pijem Zdravú vodu ...

História vodného hospodárstva


Región Žilina


Do začiatku dvadsiateho storočia bolo mesto Žilina zásobované vodou iba z miestnych studní alebo z väčších vodných zdrojov Na Frambore a Na Studničkách.

Vtedajšie Kráľovské maďarské krajinské vodohospodárske riaditeľstvo v roku 1904 vypracovalo projekt využitia tzv. Dedovho prameňa v Turskej doline s výdatnosťou 41 l/s. Žilina mala v tom čase asi 6 000 obyvateľov, pre ktorých bola určená spotreba 100 l/obyv./deň, čo predstavovalo 600 m3/deň. Voda Dedovho prameňa bola zachytená štôlami do zbernej pramennej komory. Z nej bolo vedené prívodné liatinové potrubie DN 125 mm v dĺžke 9 432 m do vodojemu Bôrik o objeme 2 x 250 m3 a odtiaľ následne do mesta do hlavnej rozdeľovacej šachty Na bráne.

Práce boli začaté v máji roku 1907 ukončené koncom septembra 1908.
Následne bola rozvodná vodovodná sieť zokruhovaná po Hornom a Dolnom Vale a v uliciach vtedajšieho starého mesta v celkovej dĺžke približne 9,5 km.
S rýchlou výstavbou mesta sa postupne pripájali ďalšie ulice ako aj vtedajšie priemyselné podniky. Bolo vybudované nové potrubie DN 150 mm, ktoré viedlo prakticky v súbehu s prvým do ďalšieho vodojemu na Bôriku tiež o objeme 2 x 250 m3.

Všetky tieto práce boli vykonané v rokoch 1913 – 1914 až do začiatku I. svetovej vojny, počas ktorej bola aj vtedajšia mestská vodáreň bez odborného vedenia.

Po skončení I. svetovej vojny pokračovalo ďalšie rozširovanie vodovodnej siete tak, že v roku 1931 bolo zásobovaných už takmer 16 000 obyvateľov a začínal sa prejavovať nedostatok vody z vtedajších zachytených zdrojov.

Po roku 1930 boli vykonané ďalšie prieskumy v Turskej doline a boli zachytené ďalšie pramene z puklinových výverov (Čerenková, Richtárová a ďalšie vývery pod Dedovou). Vybudovaný bol ďalší prívod DN 225 mm s ukončením v existujúcich vodojemoch na Bôriku v roku 1941.

Po II. svetovej vojne nastal dynamický rozvoj priemyselnej a občianskej výstavby v meste, ktorý vyžadoval aj zvýšené nároky na zásobovanie pitnou vodou.

V rokoch 1956 – 1957 bol definitívne zachytený vodný zdroj Studničky a výstavba čerpacej stanice s kapacitou 28 l/s, ktorým bola doplnená dodávka vody hlavne do stredu mesta. Úlohou dňa v tom čase bol prieskum nových vodných zdrojov.

Prieskum sa zameral hlavne na lokalitu Teplička, ktorý priniesol očakávaný úspech, keď bola zdokumentovaná možnosť získať viac ako 100 l/s pitnej vody, ktorá okrem dezinfekcie nevyžadovala žiadnu úpravu.

Výstavba vodného zdroja, výtlačného potrubia z Tepličky a výstavba ďalšieho vodojemu na Bôriku v objeme 1 000 m3 trvala niekoľko rokov a bola realizovaná od roku 1964 s ukončením 1966. Výstavba mesta v tomto čase ale pokračovala takým tempom (sídliská Hliny III, IV, V, VI, VII, VIII), že mesto trpelo stálym nedostatkom vody. Preto, po dosť rozsiahlom prieskume boli odpozorované pramene Lietavská Svinná - Patúch, Stráňavy, Kamenná Poruba, z ktorého už v tom čase bolo zásobované mesto Rajec a začalo sa ďalšie rozšírenie Žilinského skupinového vodovodu so zohľadnením požiadaviek takmer všetkých okolitých obcí v okrese Žilina na zriaďovanie verejných vodovodov.

Prívodné potrubie z  prameňov Patúch, Stráňavy a Kamenná Poruba boli budované v rokoch 1970 – 1973 vrátane hlavného distribučného vodojemu Žilina - Chrasť s objemom 10 000 m3.  Ani to však nepostačovalo pre ďalšiu výstavbu a rozvoj mesta (sídlisko Vlčince, pripravované sídlisko Solinky), ale aj pre nutnosť pripájania ďalších obcí. Preto v roku 1976 bola privedená do skupinového vodovodu voda z vodného zdroja Lietava, neskôr v roku 1983 z prameňov v blízkosti Fačkova.

Okresná vodohospodárska správa spravovala v roku 1960 tiež štyri verejné kanalizácie a to v Žiline, v Bytči, v Rajci a v Lietavskej Lúčke v celkovej dĺžke kanalizačnej siete 59,1 km. V rámci vodného diela Hričov bola vybudovaná čistiareň odpadových vôd pre Žilinu, ktorá bola spustená do prevádzky v roku 1964.

V roku 2008 bol ukončený projekt Intenzifikácia ČOV v Žiline a rozšírenie kanalizácie v objeme 25,0 mil. EUR, ktorý svojím rozsahom (Žilina, Terchovská a Rajecká dolina) zasiahol 23 obcí a miest a umožnil napojenie cca 49 tis. obyvateľov na kanalizáciu v dĺžke 143 km s čistením odpadových vôd na SČOV Žilina.



Región Kysuce


Výstavba prvého vodovodu, ktorý spĺňal podmienky verejného vodovodu je datovaná do roku 1954 v Kysuckom Novom Meste ako podmieňujúca investícia pre výstavbu podniku ZVL.

V rokoch 1957 – 1966 bol vybudovaný vodovod Kysucké Nové Mesto s vodnými zdrojmi Radoľa – studne, prameň Medzipotôčky.
V roku 1959 sa začalo s výstavbou verejného vodovodu v Čadci. Mesto bolo vtedy zásobované vodou zo studní. V roku 1965 bola ukončená výstavba celomestského vodovodu s úpravňou vody s kapacitou 30 l/s, čerpacou stanicou, vodojemom 2 x 400 m3 a rozvodnou sieťou. V roku 1970 bola úpravňa vody rozšírená na kapacitu 50 l/s. Vodovod pre obec Krásno nad Kysucou s vodným zdrojom aj pre mesto Čadca bol uvedený do prevádzky v roku 1969.
Začiatkom 60-tych rokov sa zahájila príprava výstavby kanalizácií a ČOV v mestách Čadca a Kysucké Nové Mesto. Prvá bola ukončená v roku 1967 ČOV v Čadci s kapacitou 80 l/s. Po nej boli postupne vybudované aj ČOV v Kysuckom Novom Meste, Turzovke a v Krásne nad Kysucou.

V čase vzniku Severoslovenských vodární a kanalizácií Žilina (SeVaK) bolo vo vtedajšom okrese Čadca okolo 15 % obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov a len 11 % obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu.

Osobitnou kapitolou zásobovania vodou v Žilinskom regióne a na Kysuciach bola výstavba skupinového vodovodu Nová Bystrica – Čadca - Žilina, ktorý bol budovaný spolu s vodárenskou nádržou v Novej Bystrici. Stavba bola realizovaná od roku 1982 vo viacerých etapách. Vodárenská nádrž bola uvedená do prevádzky v roku 1990, ale už 8 rokov predtým bola dodávaná voda pre oblasť Čadce, Kysuckého Nového Mesta a Žiliny za využitia provizórnych odberov a úpravne vody, ktorá mala od začiatku výkon 200 l/s, ktorý sa neskôr po rekonštrukcii a rozšírení zvýšil na 700 l/s.

    
Na úseku kanalizácií a čistiarní odpadových vôd sa v rokoch 1970-1985 realizoval celý rad investičných akcií orientovaných najmä na rekonštrukciu a intenzifikáciu ČOV. V priebehu rokov 1991 – 2001 sa najvýznamnejšia rekonštrukcia uskutočnila na ČOV v Čadci za finančnej pomoci z programu PHARE.

V roku 2010 bola ukončená najväčšia stavba v histórii Kysúc - Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc v objeme 99,7 mil. EUR s dĺžkou vodovodného potrubia 183 km a dĺžkou kanalizačného potrubia 226 km s čistením odpadových vôd v Čadci a v Turzovke. Stavbou bolo dotknutých 14 obcí a miest.